Reklamné oznámenie
duo Axis l hudba na svadbu l modhttps://www.duoaxis.skOBROVSKÝ MULTIŽÁNROVÝ NADUPANÝ REPERTOÁR STOVIEK HITOV PRE VŠETKY GENERÁCIE.*INTERAKCIA S PUBLIK
Účtovníctvo Žilinahttps://www.alexis-consult.skPodvojné jednoduché účtovníctvo Žilina daňové priznanie poradenstvo živnostník účtovník ekonóm
Mastermont - stavebná spoločnosťhttps://www.mastermont.skmonolitické stavby Žilina, rodinné domy, ploty, tesárske konštrukcie, DOKA, PERI

   Veľká vojna

   Prvá svetová vojna /nazývaná i Veľká vojna, niekedy skrátene označovaná skratkou „ww1“/ sa začala 28.7.1914. Podľa písomných spomienok vtedy žijúcich pamätníkov bol príjemný slnečný deň, vidiek uhorskej časti monarchie sa pripravoval na žatevné práce. Napriek obavám z neistej budúcnosti prevládalo presvedčenie, že vojna do Vianoc skončí. U časti hlavne mestkej mládeže bol začiatok vojny dokonca privítaný kladne. Cisársky manifest „K mojim národom“ http://digicontent.snk.sk/content/journals/Slovenske_noviny/1914/07_july/17A0127478_173.pdf vydaný cisárom Františkom-Jozefom i v slovenských novinách bol síce „vlastenecký“ ale našim predkom nehovoril nič iné, len to že bude vojna. V kronike obce Kozárovce napriek časovému odstupu bol zaznamenaný tento zápis: „Po vyhlásení mobilizácie nastal v obci veľký rozruch. Ťarcha vojny zaľahla na občanov až potom keď odišli prví vojnoupovinní. Horšie bolo, keď prišli prvé správyo ranených a mŕtvych. ...“ Bohužiaľ skutočnosť bola oveľa tragickejšia než tie najhoršie očakávania. Do armády monarchie bolo počas štyroch vojnových rokov povolaných z územie Slovenska cca 400 000 mužov. Z nich sa domov nevrátilo takmer 69 000 mužov. V mobilizácii, v roku 1914, boli povolané ročníky 1872 až 1893 ktoré prešli výcvikom. Brannej povinnosti v priebehu vojny podliehali muži vo veku 19 až 47 rokov. Systém odvodov, zaraďovania do armádnych jednotiek a výcviku bol v R/U-monarchii pomerne zložitý. Vojenskú prípravu neabsolvovali všetci muži – bol zaužívaný systém losovania, kto bude absolvovať vojenskú službu/trvala i niekoľko rokov podľa druhu zbrane/, alebo bude absolvovať len výcvik/trval rádove týždne/ alebo nebude absolvovať nič a všetko sa zopakuje o rok pri ďalšom odvode. Počas vojny boli povolávaní samozrejme všetci muži bez ohľadu na ich prípravu, po krátkom výcviku boli zaraďovaný k náhradným bataliónom/práporom a odosielaný k svojim bojovým materským regimentom. A aby to bolo ešte komplikovanejšie  R/U-monarchia mala Cisársko-královskú armádu „K und K“ kde jednotlivé regimenty/pluky boli označované „IR xx a v samotnom Uhorsku pôsobila „Vlastibrana „ kde jednotlivé regimenty/pluky boli označované „HIR xx“ a LIR xx. Celá R/U-monarchia bolo rozdelená do doplňovacích vojenských obvodov, z ktorých boli počas vojny neustále doplňované bojujúce regimenty na fronte. Tieto doplňovacie obvody sa pre „IR“ a „HIR“ čiastočne prekrývali. Tak sa stalo, že muži z našej obce /vtedy Garamkovácsi/ rukovali k 26-temu pešiemu regimentu/IR 26/ k jeho III. práporu so sídlom v Ostrihome a k 14-temu Honvédskemu regimentu/HIR 14/ k jeho II. práporu so sídlom v Leviciach. Boli však muži, ktorí boli zaradený i k iným regimentom. Podľa Matrikynarodených a zomrelých v príslušnom období bolo z obce Kozárovce povolaných do rôznych regimentov R/U-monarchie takmer 400 mužov.
Na tabuli padlých umiestnenej na miestnom cintoríne je uvedených 50 mužov z našej obce. Tabula, podľa údajov na nej bola spracovaná v roku 1933, teda 15 rokov po ukončení vojny. Nie je známe, či dovtedy existovala nejaká iná vecná spomienka vo forme nejakého zoznamu. Pri prehladávaní všetkých nám dostupných zdrojov bolo zistených ale 53 padlých z obce Kozárovce/Ungarn, Bars,Garamkovácsi/. Archívy nám vypovedajú kde sa dotyčná osoba narodila, nie bydlisko pred odchodom do armády. Existujú rôzne zdroje evidencie padlých, ranených, či zajatých. Bohužiaľ, všetky sú len čiastkové. Najrozsiahlejší archív je vo Wiedni – tzv. Kramerius, je digitálne spracovaný a cez WEB prístupný, podobne, ale v menšom rozsahu je archív –Vojenský historický archív Praha. Vojenský historický archív Bratislava nie je digitálne spracovaný a teda dostupný len osobne, podobne Štátny archív, pracovisko Levice. Digitálne spracované archívy sa nepretržite dopĺňajú, takže sa nedá vylúčiť, že ak ich niekto po určitom čase prebáda dostane sa k informáciam, ktoré tu nie sú uvedené.
    Ako píše už citovaná obecná kronika:“ Horšie bolo, keď prišli prvé správy o ranených a mŕtvych. ...“ A tie správy prišli zrejme veľmi rýchlo. HIR 14 sa podľa Kroniky tohto regimentu 13-15.8.1914 premiestnil z priestoru Levice/Nitra do priestoru Tarnów, 16-24.8. nasledoval postup na Adrzejow, 24.8.sa v Kronike uvádza: „Pluk absolvuje krst ohňom pri Andrzejove. II. a III. prápor vo svojich pozíciách pod nepriateľskou delostreleckou paľbou. I. prápor, ktorý bol v plukovej zálohe, podnikol protiútok za účelom zabezpečenie pravého krídla, Rusi ustupujú – bolo nadviazané spojenie na východ s 2.divíziou.“ A boli prví mŕtvy – Ján Švolík-31 rokov, o štyri dni Michal Hruška-24 rokov. Podobne to bolo i pre regiment IR 26., ktorý odišiel na front už 4.8.1914. Do konca roku 1914 padlo z oboch regimentov na východnom fronte 16 mužov. Rok 1915 nebol o nič milosrdnejší, zahynulo 23 mužov. Pre konkrétne dátumy a miesta úmrtia pozri zoznam padlých. Bohužial u 14-tych mužov sa nepodarilo zistiť presný dátum a miesto úmrtia. Padlí muži na zozname sú uvedený v takom poradí, ako sú uvedený na pamätnej tabuli na cintoríne. Doplnený traja padlí muži sú vyznačení. Pešie pluky, IR 26 a HIR 14, boli odvelené a nasadené do bojov na východnom fronte. Podľa vývoja na bojiskách tejto vojny a podľa zámerov velenia R/U armády boli tieto pešie pluky premiestňované na iné bojiská vojny. HIR 14 prešiel z priestoru Haliče/východné Polsko a časť západnej Ukrajiny – v dobovej tlači tiež nazývané ruské Polsko/ do dnešného Rumunska a potom do severného Talianska. IR 26 prešiel v roku 1917 do Talianska. Časovú a priestorovú dislokáciú si možno pozrieť na: IR 26
https://www.google.com/maps/d/viewerhl=sk&oe=UTF8&msa=0&ie=UTF8&authuser=0&mid=1IO_ai2mLZFLZyGPiKVq3bE7ocds&ll=50.669265467701806%2C22.72170023706053&z=8
a HIR14
https://www.google.com/maps/d/viewer?msa=0&mid=1II6UULRdnL3wssN1r2GZGJUZGd0&ll=50.42060493934987%2C24.043922712890662&z=9

Peší pluk IR 26, sa podľa spomienok pamätníkov, zúčastnil i poslednej Rakúsko-Uhorskej ofenzívy v severnom Taliansku, pluk pôsobil v Alpách v blízkosti mesta Asiago. Ofenzíva začala 15.6.1918. Po neúspešnej ofenzíve a protiofenzíve dohodových mocností sa 24.10. – 27.10.1918 armáda monarchie na talianskom fronte rozsypala, príslušníci slovanských národností opúšťali front, maďarské a rakúske jednotky sa vzdávali talianom a dohodovým armádam. 30.10. sa začali rokovania o prímerí. Prímerie na talianskom fronte bolo podpísané 4.11.1918. Zo spomienok účastníkov tejto vojny z tekovskej a hontianskej župy sa dá predpokladať, že ak nie celý peší pluk IR 26 tak minimálne jeho tretí prápor/Ostrihomský/ zanikol spontánnym rozchodom jeho príslušníkov. HIR 14 bol síce tiež ku konci vojny dislokovaný v severnom Taliansku, do väčších bojov tam ale nezasiahol. Bol pripravovaný a odoslaný na západný front do Francúzka. Do bojov tam už ale tiež nezasiahol a po podpísaní kapitulácie 11.11.1918. o 11 hod. bol peším pochodom a potom železnicou prepravený do svojho posádkového mesta, do Nitry. Do Nitry dorazil 27.11.2018. 28.11.2018 v dopoludňajších hodinách bol peší pluk HIR 14 rozpustený. Je pozoruhodné, že Československá republika vznikla 28.10.1918., ale jej budúci občania boli ešte príslušníkmi armády R/U monarchie. Dôsledky tejto vojny boli pre obec i pre jednotlivé postihnuté rodiny tragické. Okrem toho, že z obce zahynulo 50 mužov v obci žijúcich, resp 53 mužov v obci narodených, boli i vojnový invalidi. Ich počet bol porovnateľný s počtom padlých. Ich postihnutie bolo rôzneho druhu, od amputácii časti teľa, cez zranenia vnútorných orgánov až po psychické problémy z prežitých hrôz vojny. Pri poslednom cenzuse v Uhorsku v r. 1910 bol v obci počet obyvateľov 1621 /k maďarskej národnosti sa hlásilo 175 obyvateľov/. Takmer 400 mužov- čo je jedna štvrtina počtu obyvateľov obce – narukovala do armády. Z týchto 400 mužov každý štvrtý padol, alebo zostal invalidným. Zápis v obecnej kronike zaznamenal v roku 1916 rekviráciu kostolných zvonov na „liatie kanónov“. Vojna mala ale i morálne dopady na obyvateľstvo, opäť citujeme z obecnej kroniky: “Srdce a svedomie ľudské stvrdlo a nikto nemal súcitu k biede druhého. Vojnou sa rozšírila i nemravnosť a vyvrcholila, keď začali rekrutovať osemnásť ročných chlapcov. Títo zvyklí na voľné mravy vojny, naplnený svodnými heslami :“Užiť dňa! Užiť každého okamžiku! , vychovaný vo vojenskom tábore, po prevrate rozniesli mravy vojny do všetkých kútov Európy. Venerické choroby, nevernosť manželská neboli ničím neobyčajným, svrab, voš, žobranie, zločinosť narastali netušenou mierou“ Priamym dopadom vojny boli i udalosti súvisiace so vznikom ČSR. ČSR bola vyhlásená 28.10.1918, vyučovanie v slovenčine sa v škole začalo od prvého decembra, maďarské úrady však pracovali do konca januára 1919. Maďarské vojská/bolševici/v júni obsadili rybnické vŕšky, československá armáda obsadila Pustú horu/Obecná kronika ich uvádza ako „čsl. dobrovoľníkov“/. Tieto udalosti tiež priniesli rekvirácie, násilie, mŕtvych. Opäť z Obecnej kroniky: “Čsl. dobrovolníci vylámali pivnice, opili sa a zle nakladali s občanmi. Mládenca Filipa Žemberyho chytili a potom na Olichove obesili.“ /Túto skutočnosť ale nepotvrdzuje žiadny zápis v Matrike zomrelých, to ale nevylučuje, že táto udalosť sa mohla skutočne udiať./ V priestore Slovenskej brány sa viedli boje od 4. Júna do 27. Júna V obci boli zničené alebo poškodené viaceré domy. Maďarská červená armáda ustúpila zo Slovenska do 4. júla 1919.  A znova z obecnej kroniky: „Na cintoríne je pochovaných niekoľko obetí bolševického vpádu.“

Ťažko povedať, čo autor zápisu v obecnej kronike myslel, keď v súvislosti s koncom Veľkej vojny napísal tento zápis: “Mier bol trúbený na Veľkej skale. Vojna skončila pri Mačacom brode“ nevieme, či ide o skutočné udalosti, alebo o nadsadené vyjadrenie, ale pre občanov obce bol koniec vojny až po odchode Maďarskej červenej armády. Mačací brod nie je alegória, ale skutočný miestopis, je to miesto bývalého prievozu/cca 300 m od čerpacej stanice v Tlmačoch smerom na Kozárovce/ V roku 1933 bolo v obci 45 vojnových vdov. Ešte v rokoch 1960-1970 chodievali/klopkali drevenou nohou/ do miestneho kostola starí muži – vojnový invalidi Veľkej vojny. V miestnej krčme hrali karty jednoruký starí muži - vojnový invalidi Veľkej vojny. Na Starých viniciach, pred pivničkou p. Holečku, pod longošom sedávali starí muži a znova a znova bojovali vo Veľkej vojne, spomínali na Piavu – bývalí vojaci R/U regimentov.Je pozoruhodné, že muži z obce slúžili i v IR 89 so sídlom Jaroslau a Gródek-Jagelionski v Poľsku. V záznamoch o úmrtí majú uvedený regiment 89 dvaja muži a do zajatia sa z tohto regimentu dostališiesti muži. Akým spôsobom sa do tohto regimentu dostali nie je známe.
Pravdepodobne prvý vojak Veľkej vojny z Kozároviec padol 24.8.1914 v Poľsku, zomrel v deň príchodu na bojisko, pochovaný je možno na najbližšom vojenskom cintoríne pri Andrzejowe. Posledný vojak Veľkej vojny padol 27.7.1918 v Taliansku. Zomrel pár mesiacov pred koncom Veľkej vojny, pochovanýje v Taliansku, v doline Frenzella, pri obci Galio.

Opis fotky nie je k dispozícii.

Levické kasárne 14. Honvéd peší regiment, II. prapor 

Skrátený preklad pôsobenie HIR 14:
Vo Veľkej vojne bol pluk určený na boje v Galíci na ruskom fronte. Počas Brusilovovej ofenzívy v roku
1916 bol v podstate zničený keď stratil polovicu mužstva. V roku 1917 sa ešte jeho časti dostali na
taliansky front a koniec vojny ho zastihol na západnom fronte. Osudy pluku sú osudmi aj vojakov Pluk bol
zložený z 85 percent zo slovenských vojakov. Služobným jazykom v honvédskych plukoch bola
maďarčina. Na front bol vypravený po trase Levice, Nitra z jeho domovských dislokácií železnicou cez
Leopoldov – Žilinu – Tarnow do Lancutu. Ohňovým vojnovým krstom prešiel už 24. augusta 1914 ako
súčasť 37. divízie čeliac ruskej ofenzíve pri Andrzejowe. 14. honvédsky pluk, si získal prívlastok elitnej
jednotky. Začiatkom septembra so striedavými úspechmi bojuje v priestore Tarnawka – Olszanka odkiaľ
koncom mesiaca ustupuje k ústiu rieky Nida.
     Prvý februárový týždeň sa ocitá na južnom brehu rieky San medzi Ruskiem a Zatwarnicou. Postupne sa
prebíjal na sever. Z ruského frontu bol stiahnutý začiatkom mája. Po preskupení a doplnení sa po trase
Nyíregyházu-Budapešť-Bratislavu-Gänsendorf-Přerov-Krakov-Tarnow na Czarnu dostal späť na front. V
júni 1915 veľký počet vojakov padol počas bojov pluku, pre vyčerpanosť a zblúdenie do zajatia. 

      V lete 1916 čelí pluk ofenzíve ruských vojsk ešte pred začiatkom Brusilovovej ofenzívy. 28. júla
podnikajú Rusi silný útok na pozície pluku, pričom väčšina II. a III. práporu padla do zajatia. 8.-11.
septembra je pluk nahradený. Nasleduje  pochod na Vojmice a odtiaľ na Wladimir Wolynski a
jedenásteho  nastupujú na vlak  aby vyplnili medzeru na východnom fronte vzniknutú vstupom Rumunska
do vojny. Po trase Wladimir Wolynski-Jaroslau-Sátoaljaújhely-Čop-Carei, sú vyložení v Deji 14. septembra
a peším pochodom smerujú na Osorhel. Po týždennom pochode sa dostali na líniu frontu Ideciu de Jos –
Sattelberg kóta 756 – Mocsáros. V Rumunsku bojuje pluk až do augusta 1918.

      V druhej polovici augusta 1918 je prevelený na taliansky front cez Brašov-Simeria-Arad-Szeged-
Szabadka-Baja-Dombóvár-Kaposvár-Gyékényes-Laibach-Udine do Pordenone, tam je vyložený a peším
pochodom sa dostáva  do Mansue. Tu absolvuje výcvik pre potreby nového frontu. Avšak už v polovici
septembra nastupuje na železničnú prepravu po trase  Casarsa-Gemona-Pontafel-Rosenheim-Ulm a/d
Donau-Bietigheim-Erstein, tam bol vyložený  a peším pochodom pokračuje na Westhausen a Kerzfeld,
Uttenheim, kde prebehol výcvik podľa plánov. 
      Pluk je premiestnený na Heiligenstein-Goxweiler a Walf, kde pokračuje výcvik a vybavovanie
zvláštnym vojenským výstrojom. Prvý novembrový týždeň nasleduje pochod na Dambach-Blienschweiler-
Epfig-Andlau-Bernhartsweiler-Reisfeld-St. Moritz-Hochwart-St. Peterholz-Thannweiler; tam stavia zadné
línie pre Nemcov.

      V deň vyhlásenia prímeria jedenásteho novembra prebehla v pluku menšia rebélia v Dambachu. Už
dvanásteho začínajjú vojaci nitranského honvédskeho pluku peší pochod smerom domov cez Hochdorf-
Unter Jesingen-Eningen-Lonzingen-Schelkingen-Ulm. Na tento pochod spomínal aj môj starý otec.
Veliteľom jeho čaty bol neskôr známi bratislavský mäsiar Manderla a ten sa rozhodol, že ak už prežili
vojnu nemali by sa dať zabiť v preplnených vlakoch v bežných železničných nešťastiach. Manderlova
jednotka prešla pozdĺž Dunaja do Nitry temer tisíc kilometrov. Ostatok pluku sa od 24 novembra prepravil
železnicou z Ulmu cez Mníchov-Salzburg-Viedeň-Bratislavu do Nitry, tam prebehla 28. demobilizácia a 
mužstvo sa rozišlo  do nového štátu – Československej republiky.      
Podrobné informácie nájdete v príspevku „Prehľad bojovej činnosti Uhorského kráľovského nitrianskeho
14. honvédskeho pešieho pluku od 1. augusta 1914 do 28. novembra 1918. (Felvidék és Kárpátalja
hadtorténete 1914-1918, str. 178-183).  Zostavil: vitéz Károly Németh (Deisler), bývalý veliteľ pluku.
Preložil a spracoval: Pavol Rusnák

14. HIR počas vojny prešiel i cez Slovensko - zo záznamov veliteľa regimentu - Károly Németh (Deisler), bývalý veliteľ pluku:

29. december 1914 – 5. január 1915
Pluk je v Karpatoch pri Nide za účelom preskupenia vymenený, pešo pochoduje cez Zawarzu-Cieszkowy-Bobon-Kuchary-Chobot na E. St. Podleze, odtiaľ železničná preprava cez Krakov-Oderberg (?)-Žilinu-Vrútky-Miskolc-Sátoraljaújhely na Humenné, tam vyloženie.
6.-19. január
Peší pochod cez Stakčín (Takcsány)-Starinu nad Cirochou (Czirókaófalu) na Ruské (Zemplénoroszi). Príprava na zimné karpatské ťaženie.
(Peší pochod z Humeného do Ruského je cca 45 km. V Ruskom dozbrojenie a príprava na prechod starou obchodnou cestou Porta Rustica cez Ruské sedlo do Polskej Cisny - pozri mapu https://mapy.dennikn.sk/?trasa=Z9uaA. (fialová je turistická značka, Porta rustica je čierna sempertívne stúpajúca cesta) Je to stará horská cesta s velkým prevýšením, v zime s množstvom snehu. Od Stariny po Ruské sedlo je viacej vojenských cintorínov.) 

Rakúsko-Uhorský peší regiment pri stúpaní do horského sedla Ruské

Vojenský cintorín Veľká Poľana I - Rotunda

Vojenský cintorín z Veľkej vojny - Veľká Poľana

16.-24. apríl 1915 sa 14. HIR pohyboval medzi Uličom(Slovensko) a Stužicou(Ukrajina)
Ako armádna záloha za účelom usporiadania a doplnenia na Ulič-Zábrigy-Sztavne.
25. apríl – 7. máj
Prieskum v smere dedín Stinka a Sztuzsica, potom postup cez Sil a výmena jednotiek na Stinke tam následné pozičné boje.

Príslušníci ostrihomského 26. pluku na talianskom fronte.
(Zo zbierky Dávida Radosa)

 

Padlí muži z obce Kozárovce vo Veľkej vojne

IR/LIR - číslo pešieho regimentu, Kramérius - Vojenský archív I. svetovej vojny

Meno                         ročníkIR/LIR Dátum úmrtia Záznam v :                                            Záznam v Kramériu Wien/miesto hrobu

Bandzi Ján  1878 26 30.11.1914 Matrika IR 26, R325/1891  
Benčát Štefan 1880 26      
Benčát Gašpar 1982 26 1915 Matrika IR 26, R329, v ruskom zajatí  
Benčát Jozef 1882 26 30.6.1915 Matrika IR 26, R330,   
Benčát Karol 1890 26 19.3.1915 Matrika IR 26, R328,  
Benčát Viktor 1895 26 18.6.1918 Matrika IR 26, R328,Roncaeto pri Assagiu Kniha strát/foto
Bedei Viktor 1893 26 12.5.1915 Matrika IR 26, R325, Dunfanteriet  
Bučka Filip 1889 26 1.3.1915 Matrika IR 26, R329, Medzilaborce  
Čaradský Štefan 1881 26 15.9.1915 Matrika IR 26, R329, u Krasniku  
Červenák Ján  1889 LIR 14 8.10.1914 Lístok VHA Praha, LIR 14,18.10.1914, pod Ivanogorodom, Ruské Polsko  
Dóczy Ľudovít 1867        
Ďurovič Karol 1895 LIR 14 7.8.1915  listok VHA Praha, LIR 14,7.8.1915, u Marcivóva  
Hlava Filip 1977        
Hlava Viktor 1874 LIR 14 10.11.1917 Lístok VHA Praha, LIR 14, 10.Rota, 10.11.1917/R 12 Kniha strát/foto
Holečka Ján  1881 LIR 14 21-23.7.1915 Matrika LIR, R 8 Cmentarz wojenny nr 388 - Kraków, Rakowice
Hofferik Martin 1887        
Hudec Ján  1879        
Hudec Viktor 1893 26 10.7.1916 Matrika IR 26, R327  
Hruska Mihály 1890 14 28.8.1914 Matrika LIR, R 7  
Ivanič Peter 1886 89      kriegsgef., Orlow, Gouverment Wjatka,
Janček Ján  1882        
Kabát Karol 1882        
Kabát Štefan 1877         Inft., k. u. LIR. Nr. 14,  verw; tot (1.-31./1. 1916)  
Kabát Štefan 1883 14 xx.1.1916    Kabát István, Inft., k. u. LIR. Nr. 14, Ungarn, Bars, Garamkovácsi; tot (1.-31./1. 1916)  31.5.1916 20
Kabát Michal 1879 26 27.9.1914 Matrika IR 26, R328, Ivangorod, na bojišti  
Kabát Martin 1878 26 18.9.1916 Matrika IR 26, R328  
Krajči Štefan 1892 26 8.12.1914 Matrika IR 26, R325, Luboszowecz  
Kemeny Josef 1891 75 12.2.1915 Kniha strát/je foto  
Kotora Karol 1870        
Kotora Matej 1894        
Kukel Filip 1897 26 14.9.1914 Matrika IR 26, R328,pod Lublinom  Kniha strát/foto
Mráz Jakub 1878        
Mráz Jozef 1886        
Mráz Štefan 1894 14 10.5.1915    (Gestorben am im Scrastwo-Krankenhaus in Krasno-ufimsk 
Seneši Štefan 1896        
Straca Jozef 1898 26 7.7.1917 Matrika IR 26, R328,na bojišti  
Šamo Štefan 1890 26 31.8.1915 Matrika IR 26, R326,Chilozyce,Bezivk  
Šima Michal 1897 14 27.7.1918 Matrika LIR, R 11 Dolina Frenzella, obec Galio,voj.cintorin, Taliansko
Švolik Cyril 1874        
Švolik Ján  1895 FJB 11 16.9.1916    LstJäg., FJB. Nr. 11,; tot (16. /9.1916)
Švolik Ján  1883 14 24.8.1914 Matrika LIR, R 7  
Švolik Jozef 1881 26 12.10.1915 Matrika IR 26, R330, Moskva  
Švolik Štefan 1896 26 31.8.1916 Matrika IR 26, R327, centrálny cintorín Košice  
Šmirina Ján  1895 89 29.4.1916 Matrika IR 26, R 328, Wolhynia Lstlnft., IR. Nr. 89, 1. Komp. tot (21.-30./4.1916)
Vajda Ján  1882 26 25.11.1914 Matrika IR 26, R325, Sulosova  
Vajda Jozef 1880        
Vajda Štefan 1890        
Valach Štefan 1898        
Žemberi Ján  1888 26 3.9.1915 Matrika IR 26, R328,Wolhynia       dat.nar.1883  
Žemberi Peter 1881 26 29.8.2014 Matrika IR 26, R325  
Zoček Ján  1896 26 26.102015 Matrika IR 26, R326,GajeRoztochie, hrob 379  
Tvorba webových stránok na WebĽahko | Nahlásiť obsah